Osud Ukrajiny a európskej bezpečnosti ostávajú po Trumpovom zvolení neisté. Analytici varujú, že EÚ má dlhodobo poddimenzované obranné kapacity, ktoré je nutné posilniť bez ohľadu na USA. Kyjev sa zase musí pripraviť na všetky scenáre vrátane toho, že Trump bude postupovať ako Fico – hovoriť o znižovaní pomoci, a zároveň v nej pokračovať. Opätovné zvolenie […]
Menej ako 1 min.
min.
Osud Ukrajiny a európskej bezpečnosti ostávajú po Trumpovom zvolení neisté. Analytici varujú, že EÚ má dlhodobo poddimenzované obranné kapacity, ktoré je nutné posilniť bez ohľadu na USA. Kyjev sa zase musí pripraviť na všetky scenáre vrátane toho, že Trump bude postupovať ako Fico – hovoriť o znižovaní pomoci, a zároveň v nej pokračovať.
Opätovné zvolenie Donalda Trumpa do Bieleho domu vyvoláva v EÚ aj na Ukrajine značnú nervozitu. Návrat izolacionistického prezidenta prináša ďalšiu vlnu neistoty v čase, keď Rusko už viac ako tisíc dní pustoší Ukrajinu a zároveň stupňuje agresívnu rétoriku voči Západu.
Stále napríklad nie je jasné, aký prístup zvolí Trump k Ukrajine. Americká pomoc predstavuje 41 percent z celkovej podpory, ktorú Kyjev dostáva od spojencov. Aj s ňou posledné mesiace čelí na bojisku ťažkej situácii, keď Rusko postupuje v dobýjaní ukrajinského územia najrýchlejším tempom od začiatku invázie. Čo by nasledovalo, ak by bola táto pomoc znížená, dáva priestor čiernym scenárom.
Staronový prezident v minulosti tiež koketoval s myšlienkou odísť z NATO. Medziobdobie medzi Trumpovým prvým a druhým mandátom Joe Biden využil aj k tomu, aby mu to prípadne sťažil. Minulý rok bol prijatý zákon, ktorý prezidentom zakazuje Alianciu opustiť jednostranne, teda bez súhlasu Kongresu. K tým, čo opatrenie presadili, patrí aj Trumpov budúci minister zahraničia Marco Rubio.
Neslávne známym sa stal tiež Trumpov výrok, že by v prípade núdze prišiel brániť len tie štáty NATO, ktoré prispievajú požadované dve percentá HDP do obrany. Povedal to napriek tomu, že si posledné roky začalo túto povinnosť plniť už 23 z 32 štátov Aliancie.
Nová Európska komisia Ursuly von der Leyen dnes hlasno hovorí o vytvorení „Európskej obrannej únie“ a v tomto duchu vytvorila aj pozíciu komisára pre obranu. Štyria odborníci, ktorých oslovil portál Euractiv Slovensko, sa však zhodujú v tom, že v posilňovaní obrany postupuje príliš pomaly. Podľa analytika Petra Boháčka by sa v prvom rade nemala obávať toho, že ju neprídu Spojené štáty brániť, „ale toho, že nie je schopná sa obrániť sama“.
Analytik Jozef Hrabin podotkol, že EÚ má v súčasnosti poddimenzované všetky aspekty obrany. Na zvýšenú vojensko-priemyselnú produkciu neprešla ani tri roky od začiatku invázie, čo sa premietlo aj v jej neschopnosti zásobovať Ukrajinu potrebným obranným materiálom.
Pri Ukrajine odborníci väčšinou zdôraznili Trumpovu nevypočítateľnosť. Treba sa preto pripraviť aj na rýchle zmeny v prípadných návrhoch USA na riešenie vojny. Vylúčené nie je ani to, že bude Trump postupovať podobne ako Robert Fico. „Navonok sa bude hovoriť o znížení objemu pomoci, a zároveň budú na Ukrajinu naďalej prúdiť tony munície a zbraňové systémy,“ povedal exminister obrany Jaroslav Naď.
Na otázky o európskej obrane a osude Ukrajiny po Trumpovom návrate odpovedali generál vo výslužbe Pavel Macko, bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati), analytik portálu GeopoLytics Jozef Hrabina a analytik Asociace pro mezinárodní otázky (AMO) Petr Boháček.
Otázky položené respondentom:
- Donald Trump bol v minulosti opakovane kritický k európskym spojencom v NATO, ktorí si neplnili záväzok vkladať aspoň dve percentá HDP do obrany a vyhrážal sa, že by ich USA v prípade konfliktu neprišli chrániť. Oproti prvému Trumpovmu prezidentskému obdobiu si túto povinnosť plní už väčšina štátov Aliancie (2/3). Sú napriek tomu naďalej dôvody na obavy?
- Do akých opatrení by sa prioritne mala EÚ pustiť v oblasti bezpečnosti a obrany, aby v nich začala byť sebestačnejšou od USA?
- Trumpove slová o vyriešení vojny na Ukrajine za 24 hodín sa už stávajú folklórom, ktorý je len ťažko predstaviteľný. S čím by však v praxi mala Ukrajina rátať po tom, čo sa Trump vráti do Bieleho domu?
Pavel Macko, generál vo výslužbe
1.Donald Trump bol v minulosti opakovane kritický k európskym spojencom v NATO, ktorí si neplnili záväzok vkladať aspoň dve percentá HDP do obrany a vyhrážal sa, že by ich USA v prípade konfliktu neprišli chrániť. Oproti prvému Trumpovmu prezidentskému obdobiu si túto povinnosť plní už väčšina štátov Aliancie (2/3). Sú napriek tomu naďalej dôvody na obavy?
Dôvody na obavy stále trvajú. Ale skôr než na obavy by sme sa mali sústrediť na naše „domáce úlohy“ a nie kritiku nášho kritika. Vydávať dve percentá HDP na obranu sme sa zaviazali už pri našom vstupe do NATO. Toto číslo platilo pre hlboký mier a garantovalo elementárne udržiavanie kapacít a spektra spôsobilostí na zaistenie spoločnej obrany.
Kolektívna obrana podľa článku 5. Washingtonskej zmluvy bude fungoval len vtedy, ak štáty budú budovať svoj obranný potenciál podľa článku 3 tej istej zmluvy. Donald Trump sa oprávnene hnevá, že Európa nielenže nemá pokryté celé oblasti spôsobilostí, ale ani nedáva na svoju obranu dosť.
To, že dnes tento záväzok plní už 23 krajín je len veľmi slabá náplasť. Bezpečnostná situácia sa dramaticky zhoršila a mali by sme byť šokovaní, že ani za týchto okolností viaceré krajiny vrátane Slovenska tento spoločný záväzok neplnia. Dnešná situácia bude vyžadovať dokonca viac ako dve percentá HDP na obranu.
Obavy nemáme mať z toho, že Trump kritizuje neplnenie záväzkov partnermi, ale z toho, že relativizuje platnosť článku 5. Ten musí byť pevný bez ohľadu na okolnosti, inak sa celý systém odradzovania a kolektívnej obrany zosype ako domček z karát a nebude uveriteľný pre oponentov, akým je napríklad Rusko.
2.Do akých opatrení by sa prioritne mala EÚ pustiť v oblasti bezpečnosti a obrany, aby v nich začala byť sebestačnejšou od USA?
Európa by mala prestať rojčiť o strategickej autonómnosti, pokiaľ nemá ani len spektrum spôsobilostí a potrebnú kvantitu, aby mala primeraný podiel na takzvanom európskom pilieri našej kolektívnej obrany. Potrebujeme viac dobre vybavených a vycvičených vojsk s dostatočným stupňom pripravenosti a pohotovosti, aby sme vedeli naplniť už schválené regionálne obranné plány.
Európa si musí vybudovať a posilniť logistickú infraštruktúru a logistiku ako celok, aby bolo vôbec možné obranné plány v prípade potreby realizovať. Musíme zároveň posilniť vlastnú protivzdušnú a protiraketovú obranu vojsk a spomínanej strategickej infraštruktúry. Po tretie, musíme výrazne posilniť náš obranný priemysel a súčasne rozvoj nových typov technológií a spôsobilostí.
Ak to zjednoduším, zatiaľ čo NATO nám slúži na zabezpečenie realizácie obrany a má k tomu aj spoločnú veliteľskú štruktúru, tak európski členovia NATO a EÚ by mali zabezpečiť materiálne, personálne a infraštruktúrne zdroje pre spoločnú obranu. Ak dosiahneme toto, môžeme uvažovať o vybudovaní nadstavby, ktorá by dala vzniku spoločnej európskej armády ako európskeho piliera NATO, alebo schopnej pôsobiť aj samostatne.
3.Trumpove slová o vyriešení vojny na Ukrajine za 24 hodín sa už stávajú folklórom, ktorý je len ťažko predstaviteľný. S čím by však v praxi mala Ukrajina rátať po tom, čo sa Trump vráti do Bieleho domu?
USA poskytujú 41 percent z celkovej podpory Ukrajine. Ani keby USA úplne zastavili podporu, tak Ukrajina by nebola úplne na holičkách, pokiaľ by v podpore pokračovali ostatní partneri. Len by sa dramaticky skomplikovala jej situácia. Problém je v tom, že viaceré prostriedky a spôsobilosti dostáva Ukrajina výlučne z USA. Mala by tak veľký problém vykryť takýto výpadok bez následkov.
Ukrajinské vedenie musí byť trpezlivé a rátať so všetkým. Ale najlepšie pre ňu bude aktívne pracovať s Trumpovým tímom, aktívne ovplyvňovať jeho politiku smerom k Ukrajine a počkať si na konkrétne návrhy. Vzhľadom na veľkú nepredvídanosť Donalda Trumpa treba byť pripravený aj na rýchle zmeny predkladaných návrhov. V každom prípade, konečné rozhodnutie o podmienkach ukončenia konfliktu a jeho následkov je v rukách Ukrajincov.
Jaroslav Naď, bývalý minister obrany, predseda strany Demokrati
1.Donald Trump bol v minulosti opakovane kritický k európskym spojencom v NATO, ktorí si neplnili záväzok vkladať aspoň dve percentá HDP do obrany a vyhrážal sa, že by ich USA v prípade konfliktu neprišli chrániť. Oproti prvému Trumpovmu prezidentskému obdobiu si túto povinnosť plní už väčšina štátov Aliancie (2/3). Sú napriek tomu naďalej dôvody na obavy?
Donald Trump patrí medzi politikov, ktorý vo veľkej miere používajú v komunikácii so svojimi voličmi populizmus a z politologického hľadiska je pochopiteľné, prečo zvolil takúto formuláciu. Ak ideme od politiky k reálnej bezpečnosti, tak verím, že novozvolený prezident si váži medzinárodné dohody. V jednej z nich, vo Washingtonskej zmluve, sa píše, že útok na jedného člena Aliancie je považovaný za útok na všetkých členov. Ak by, nedajbože, k takej situácii prišlo, verím, že by k tomu Trump adekvátne pristúpil.
Na druhú stranu je fér povedať, že vynakladanie dvoch percent HDP na obranu je správne minimum. V záujme každej krajiny by malo byť zvýšiť investície do vlastnej obrany. Som preto rád, že za našej vlády sa nám túto hranicu podarilo dosiahnuť.
2.Do akých opatrení by sa prioritne mala EÚ pustiť v oblasti bezpečnosti a obrany, aby v nich začala byť sebestačnejšou od USA?
Nemyslím, že by sme mali chcieť byť nasilu sebestačnejší. Ekonomiky väčšiny krajín EÚ vrátane Slovenska, ako aj technologický vývoj či možnosti zbrojárskeho priemyslu, sú v porovnaní s USA jednoducho inou dimenziou. Hovorím najmä o množstve, pretože, samozrejme, aj u nás sa vyrába kvalitná obranná technika. Vo všeobecnosti je obranné plánovanie koordinované, aby to ako celok dávalo v prípade potreby zmysel. Preto by „úplne stačilo“, ak sa nám všetkým podarí obstarávať, investovať do vlastnej obrany a plniť stanovené plány tak, ako ich deklarujeme na rokovaniach medzi spojencami.
3.Trumpove slová o vyriešení vojny na Ukrajine za 24 hodín sa už stávajú folklórom, ktorý je len ťažko predstaviteľný. S čím by však v praxi mala Ukrajina rátať po tom, čo sa Trump vráti do Bieleho domu?
Nemusíme chodiť ďaleko, aby sme si to vedeli predstaviť. Predpokladám, že pri téme pomoci Ukrajine bude Trump komunikačne postupovať ako Robert Fico. Domnievam sa, že bude navonok hovoriť o znížení objemu pomoci, a zároveň budú na Ukrajinu naďalej prúdiť tony munície a zbraňové systémy. Každý zo spojencov si uvedomuje, že Putin sa na Ukrajine nezastaví a že nemôžeme dovoliť, aby sa konflikt presunul bližšie k našim hraniciam.
Jozef Hrabina, analytik GeopoLytics
1.Donald Trump bol v minulosti opakovane kritický k európskym spojencom v NATO, ktorí si neplnili záväzok vkladať aspoň dve percentá HDP do obrany a vyhrážal sa, že by ich USA v prípade konfliktu neprišli chrániť. Oproti prvému Trumpovmu prezidentskému obdobiu si túto povinnosť plní už väčšina štátov Aliancie (2/3). Sú napriek tomu naďalej dôvody na obavy?
V Spojených štátoch momentálne súperia dva prúdy predstáv o zahraničnopolitickom smerovaní – aktivistický a relatívne izolacionistický. Donald Trump je skôr zástancom toho druhého, no ako vidíme, jeho ministerské výbery skôr balansujú jeho izolacionistickú povahu, keďže ide väčšinou o predstaviteľov tvrdej línie.
Druhým a podľa mňa väčším problémom je kapacita USA vykonávať proaktívnu zahraničnú politiku. USA majú nespočetné množstvo domácich problémov a v zahraničí sú do rôznej miery zapojené do konfliktov na Blízkom východe a vo východnej Európe, pričom netreba zabúdať na problematickú situáciu okolo Severnej Kórei a Taiwanu.
V prípade, že by situácia okolo Taiwanu eskalovala a USA by sa vo väčšej miere zapojili do jeho obrany, tak v kombinácii s ostatnými konfliktami a domácimi problémami by hrozilo, že by nemuseli takúto situáciu mocensky prežiť. Takáto dynamika sa v literatúre nazýva „strategické preťaženie“, a bola dôvodom rozpadu rímskeho, habsburského, či sovietskeho impéria.
Všetky tri spomínané veľmoci mali jednu spoločnú črtu. Ich zahraničné a obranné výdavky prehlušili tie domáce, čo sa pretavilo do nedostatku ekonomického rozvoja a do postupného vnútorného aj vonkajšieho úpadku. Aj preto je na mieste obava, že USA nemusia mať dostatočné kapacity na pokrytie Európy aj napriek zvyšujúcim sa výdavkom na obranu naprieč EÚ.
2.Do akých opatrení by sa prioritne mala EÚ pustiť v oblasti bezpečnosti a obrany, aby v nich začala byť sebestačnejšou od USA?
Jedným slovom – všetkých. V EÚ máme poddimenzované všetky aspekty obrany, čo odhalila aj vojna na Ukrajine a neschopnosť EÚ zásobovať ju potrebným obranným materiálom. Problém je, že aj po vyše tisícoch dňoch od ruskej invázie na Ukrajinu EÚ nerozšírila svoje výrobné kapacity a neprešla na zvýšenú vojensko-priemyselnú produkciu. Tento kolobeh sa vlečie už od ruskej anexie Krymu (2014). Členské štáty EÚ musia vybudovať armády, ktoré budú dostatočne odstrašujúce pre potenciálnych agresorov, alebo ich kapacity postačia na pomoc štátom v núdzi.
Jednoznačne je teda nutné posilniť výrazne poddimenzované kapacity v protileteckej obrane. Ďalším na rade je delostrelectvo, ktoré sa stále ukazuje ako jeden z hlavných pilierov pri boji pechotnými a mechanizovanými brigádami. Dostatočná výrobná kapacita munície je kľúčová pre zásobovanie akejkoľvek bojaschopnej armády.
V neposlednom rade je životne potrebné vziať si lekcie z vojny na Ukrajine. Množstvo našej západnej techniky sa ukazuje ako nepoužiteľné, keďže nebolo testované v reálnom konflikte. Zisťujeme, že dron za pár tisíc dokáže zničiť techniku v hodnote miliónov eur. Námorné drony doslova zdecimovali a vytlačili ruskú Čiernomorskú flotilu.
Ide o množstvo lekcií, ktoré si musíme internalizovať, ale bohužiaľ to tak zatiaľ nevyzerá. Možno bude práve Donald Trump tým impulzom na rozhýbanie sa správnym smerom.
3.Trumpove slová o vyriešení vojny na Ukrajine za 24 hodín sa už stávajú folklórom, ktorý je len ťažko predstaviteľný. S čím by však v praxi mala Ukrajina rátať po tom, čo sa Trump vráti do Bieleho domu?
Ak niečo platí o Donaldovi Trumpovi, tak to, že je nevypočítateľný. Informácie prenikajúce na povrch o Trumpových riešeniach vojny sú ťažko predstaviteľné v praxi. Z toho čo doteraz vieme, tak USA chcú Ukrajinu vyzbrojovať aj po ukončení bojov – avšak jej bezpečnosť majú garantovať EÚ štáty a Ukrajina sa má vzdať okupovaných území.
Inými slovami, v predstavách Donalda Trumpa by USA mali profitovať z katastrofického scenára pre Európu a Ukrajinu, pričom zbrane prúdiace Kyjevu by v budúcnosti mohli poslúžiť ako rozbuška v ďalšej fáze vojny. O udržateľnosti tohto riešenia by sme teda mohli diskutovať. Tiež nevieme, čo na takéto návrhy povie Rusko, ktoré s nimi najprv musí súhlasiť. Zatiaľ to vyzerá tak, že sa mu do žiadnych dohôd príliš nechce.
V neposlednom rade je nutné obzrieť sa aj za Trumpovým prvým funkčným obdobím – americký zahraničnopolitický kurz sa príliš nezmenil. Preto stále platí, že zahraničná politika USA ostáva bipartizánskou (založenou na dohode dvoch strán, pozn. red.).
Treba dodať, že Trump má väčšinu v Kongrese a Senáte, a preto má dosť prostriedkov na to, aby zahraničnopolitické smerovanie nastavil podľa seba. Stále by som však bol veľmi rezervovaný voči jeho predvolebným sľubom a počkal si na prvých 100 dní jeho druhého mandátu.
Petr Boháček, analytik Asociace pro mezinárodní otázky (AMO)
1.Donald Trump bol v minulosti opakovane kritický k európskym spojencom v NATO, ktorí si neplnili záväzok vkladať aspoň dve percentá HDP do obrany a vyhrážal sa, že by ich USA v prípade konfliktu neprišli chrániť. Oproti prvému Trumpovmu prezidentskému obdobiu si túto povinnosť plní už väčšina štátov Aliancie (2/3). Sú napriek tomu naďalej dôvody na obavy?
Európa by sa nemala obávať toho, že ju neprídu Spojené štáty brániť, ale toho, že nie je schopná sa sama obrániť. Nemôže sa spoliehať na USA a byť od nich závislá. To znamená, že musí nielen zvýšiť výdavky na obranu na viac ako dve percentá HDP, ale aj vybudovať dostatočné politické a operačné kapacity.
2.Do akých opatrení by sa prioritne mala EÚ pustiť v oblasti bezpečnosti a obrany, aby v nich začala byť sebestačnejšou od USA?
Členské štáty EÚ musia začať systematicky budovať spoločný európsky obranný priemysel, a predovšetkým nakupovať zbraňové systémy v Európe – nie v USA, kde stále smeruje väčšina nákupov. Musia tiež nájsť politickú odvahu na spoločné použitie vojenskej sily, napríklad na Ukrajine. To si vyžaduje dlhodobú zmenu a vytvorenie nových štruktúr a procesov na úrovni EÚ. Z krátkodobého hľadiska je potrebná silná koordinácia medzi členskými štátmi.
3.Trumpove slová o vyriešení vojny na Ukrajine za 24 hodín sa už stávajú folklórom, ktorý je len ťažko predstaviteľný. S čím by však v praxi mala Ukrajina rátať po tom, čo sa Trump vráti do Bieleho domu?
Donald Trump bude chcieť nejakým spôsobom situáciu rozhýbať a zmeniť. Otázkou je, akým smerom. Každopádne pôjde o zmenu po rokoch Bidenovej politiky, ktorá nemala za cieľ to, aby Ukrajina vyhrala, a viedla k pomalému umieraniu a ustupovaniu Ukrajiny Rusku.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
