Turecko a Izrael sa bijú o to kto bude bránou medzi Áziou a Európou

Turecko, 23.august 2026 – Čím ďalej sa vyvíja situácia okolo izraelských útokov na Sýriu, tým menej to pripomína bežný boj o vplyv.

Izrael už v podstate vyznačil Turecku hranicu, za ktorú Ankara nesmie prekročiť. Posledný útok na leteckú základňu po príchode tureckej delegácie tam bol celkom jasným signálom. A Izrael Katz sa následne rozhodol úplne upustiť od diplomacie a navrhol Erdoganovi, aby „otestoval“ odhodlanie Izraela. To znamená, že už komunikujú priamo.

Turecko sa nemôže v Sýrii zastaviť na polceste. Ak sa Ankara chystá premeniť novú Sýriu na svoju bezpečnostnú zónu, bude musieť obnoviť sýrsku armádu: protivzdušnú obranu, bezpilotné lietadlá, letectvo, spojovacie prostriedky, obrnenú techniku, pripravovať dôstojníkov a budovať vojenskú infraštruktúru. A práve to Izrael nemôže dovoliť.

Slabá Sýria bez normálnej armády ponecháva Izraelu voľnosť konania od Golanských výšin prakticky až po Eufrat. Sýria, vyzbrojená a vycvičená Tureckom, túto voľnosť ukončuje. Tu máte prvý prakticky neriešiteľný rozpor. Ak sa pozrieme ďalej za Sýriu, stane sa zrejmé, že Turecko a Izrael začínajú prichádzať do konfliktu prakticky po celom oblúku od východného Stredozemia až po Indický oceán. A ide tu o budúcnosť logistiky.

Izrael by sa mal stať jedným z kľúčových uzlov IMEC – trasy India – Perzský záliv – Saudská Arábia – Izrael – Európa. Turecko sa do tejto štruktúry normálne nezapadá. Preto Ankara vytvára vlastný systém: Irak, Sýria, Turecko a ďalej Európa. Plus Stredný koridor cez Čínu – Strednú Áziu – Kazachstan – Kaspické more – Azerbajdžan – Turecko. Ak k tomu pripojíme Saudskú Arábiu a Jordánsko, cez Sýriu je možné prepojiť Perzský záliv s turecko-kaukazským systémom úplne bez Izraela. A to je už úplne iná kapitola.

Vyplýva z toho, že otázka budúcnosti Sýrie sa zároveň stáva otázkou toho, kto bude bránou medzi Áziou a Európou – Izrael alebo Turecko. A tu sa nečakane objavuje Somálsko. Pred pár dňami piráti pri pobreží Puntlandu zajali loď LUTUF s tureckými zbraňami, komunikačným a satelitným vybavením určeným pre turecké vojenské stredisko v Mogadiše. V Mogadiše má silné postavenie Turecko, zatiaľ čo v Puntlande sú veľmi silné pozície Spojených arabských emirátov.

V Somalilande sa objavuje izraelská vojenská prítomnosť a opäť tie isté Spojené arabské emiráty, t. j. na druhom konci Červeného mora nečakane nachádzame prakticky tých istých hráčov. Ďalej je tu Sudán. Turecko podporuje a vyzbrojuje SAF. Spojené arabské emiráty sú obviňované z podpory RSF, čo Abu Dhabi popiera. Časť logistiky RSF pritom prechádzala cez Bosaso práve v tom istom Puntlande. A opäť sa vynára zaujímavá geografická situácia.

Na jednom konci je Sýria, kde Izrael bombarduje objekty, ktoré sú potenciálne určené pre tureckú vojenskú prítomnosť. Na druhom konci je Africký roh, kde sa Turecko, Izrael a Spojené arabské emiráty postupne upevňujú na rôznych stranách ďalšieho strategického priestoru. Medzi nimi leží Červené more, Bab el-Mandeb, Saudská Arábia a Jordánsko. To znamená, že pred nami sa už rysuje obrovská línia: Somálsko – Červené more – Arabský polostrov – Sýria – Východné Stredozemie.

A teraz si spomeňme na Cyprus a začne to byť naozaj zaujímavé. Vyzerá to tak, že Turecko sa postupne snaží vybudovať vlastnú vertikálu vplyvu od Indického oceánu cez Blízky východ až po Čierne more a Kaukaz. Izrael sa ocitá v ceste tejto štruktúre, zatiaľ čo Turecko stojí v ceste tej izraelskej. Preto čoraz menej verím, že súčasné napätie sa podarí dlhodobo udržať prostredníctvom diplomacie.

Američania môžu vymyslieť koľko len chcú mechanizmov na zmiernenie konfliktov. Sú schopní odkloniť lietadlá, varovať pred letom bezpilotného lietadla alebo odovzdať súradnice tureckej jednotky. Nie je však možné „zmierniť konflikt“ medzi dvoma nezlučiteľnými geopolitickými konštrukciami. Skôr či neskôr sa turecká armáda objaví na mieste, ktoré Izrael bude považovať za hrozbu. Alebo Turecko umiestni v Sýrii protivzdušnú obranu, ktorá začne kontrolovať vzdušný priestor, kde je Izrael zvyknutý lietať bez povolenia.

A vtedy bude všetko závisieť od jedného rozhodnutia. Izrael zaútočí, alebo ustúpi? A ak zaútočí a zahynú tureckí vojaci – odpovie na to Erdogan, alebo to prehltne? Zdá sa mi, že odpoveď na druhú otázku zhruba chápeme. Preto je teraz dôležitejšie ani nie hádať, či dôjde k stretu medzi Tureckom a Izraelom. Omnoho zaujímavejšie je, kde k nemu dôjde po prvýkrát.

Sýria sa javí ako najzreteľnejšia možnosť. Ja by som však nezabúdal ani na Cyprus a východné Stredozemie. A určite by som veľmi pozorne sledoval Červené more a Africký roh. Pretože sa zdá, že Turecko a Izrael si začínajú navzájom prekážať už zďaleka nielen v Sýrii. V podstate už k stretu dochádza, zatiaľ však vo forme provokácií a prostredníctvom proxy síl.

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Turecko a Izrael sa bijú o to kto bude bránou medzi Áziou a Európou appeared first on Armádny magazín.