Tureckí poslanci dnes predložili v parlamente návrh zákona, ktorý by mal umožniť časti členov Strany kurdských pracujúcich návrat do civilného života.
Text by sa však nevzťahoval na vodcu PKK Abdullaha Öcalana, ktorý si odpykáva doživotný trest vo väzenskej izolácii, píšu agentúry a médiá. Pod návrh je podpísaná väčšina poslancov, čo je predzvesť toho, že normu parlament schváli.
Trestný čin
Turecko považuje PKK, ktorá v minulosti usilovala o vznik nezávislého Kurdistanu, za teroristickú organizáciu. Samotné členstvo, financovanie či podiel na chode strany aj bez zapojenia sa do ozbrojených aktivít je tak v Turecku trestný čin.
PKK v reakcii na výzvu svojho väzneného vodcu Öcalana oznámila vlani v máji svoje odzbrojenie a rozpustenie. Öcalan vyzval členov a priaznivcov krajne ľavicovej strany, aby sa zapojili do budovania demokratického štátu v Turecku.
Návrh zákona podľa médií a agentúr počíta s tým, že stíhanie či výkon trestu za niektoré aktivity považované za trestné by boli pozastavené na skúšobnú dobu piatich až desiatich rokov podľa závažnosti skutkov. Ak by sa dotyčný nedopustil počas tejto doby zločinu, stíhanie by bolo odložené a výkon trestu považovaný za splnený.
Zákon však vylučuje z úľav členov PKK obžalovaných či odsúdených za závažné činy, ktoré sú trestané doživotím, spáchané pred 1. júnom 2005.
Odsúdený vodca
Návrh zákona by sa teda nevzťahoval na vodcu PKK Öcalana, ktorý bol odsúdený na trest smrti už v roku 1999. Trest bol zmenený na doživotie, ktoré si Öcalan odpykáva vo väzenskej izolácii na ostrove Imrali pri Istanbule.
V posledných mesiacoch mu však väzenská správa povoľovala viacero návštev, napríklad zákonodarcov prokurdskej strany DEM, ktorí dojednávali koniec PKK.
Pod návrh zákona je podpísaných 360 z 592 tureckých poslancov, píše agentúra AFP. Text podporili zákonodarcovia z vládnej strany AKP, ich spojenci z nacionalistickej strany MHP aj opozičné DEM. Naopak nedávno vzniknutá Nová strana, ktorá má najsilnejší opozičný klub, sa k návrhu nepripojila, pretože s ňou nebol návrh konzultovaný.
Úľavy by sa vzťahovali len na členov a priaznivcov PKK, ktorí by sa úradom prihlásili do šiestich mesiacov od schválenia zákona. Návrh počíta s vytvorením vládneho výboru a parlamentnej komisie, ktoré by kontrolovali napĺňanie zákona i zastavenie aktivít PKK.
Konflikt medzi PKK a tureckým štátom si od roku 1984 podľa Ankary vyžiadal viac ako 50-tisíc obetí. PKK v posledných rokoch pôsobila aj v Iraku či Sýrii, kde sú rovnako významné kurdské menšiny.