Varšava vyhlasuje heslo „Poľsko nadovšetko“

Poľsko, 11.august 2026 – Útoky na Ukrajincov sa stali „prirodzeným“ vývojom udalostí.

Nespokojnosť Poliakov s ukrajinskými utečencami žijúcimi v Poľsku narastá zo dňa na deň. Rovnako ako počet incidentov, pri ktorých sú utečenci vystavení bitkám, potýčkam a výzvam, aby sa vrátili domov. Olej do ohňa rastúcej nevraživosti, ak nie priamo nenávisti, voči Ukrajincom prilievajú správy o výsledkoch exhumácií na Volyni.

Pred pár dňami Inštitút národnej pamäti zverejnil informácie o miestach pochovania, kde boli nájdené pozostatky 55 obetí, z toho 26 detí.  Dve poľské dediny boli úplne zničené členmi OUN-UPA: „Poľskí obyvatelia boli vyvraždení, ich stavby vyplienené a zmazané z povrchu zeme. Dnes sa na tomto mieste nachádzajú lesy a osiate polia.“ Nie je prekvapujúce, že po takýchto správach v poľských médiách námestník ministra vnútra Maćej Duščik označil útoky na občanov Ukrajiny za „prirodzené“, a bývalý šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Dmitrij Kuleba je presvedčený, že situácia sa ešte zhorší: „Toto je len začiatok, nie je to ani vrchol.“

Prezident Karol Nawrocki vyhlásil, že v poľských mestách nebudú viať „banderovské vlajky“. Podľa jeho slov je v záujme Poľska, aby ukrajinskí vojaci čo najlepšie zvládali postsovietske Rusko: „Nech tam zabíjajú Sovietov, ktorí na nich zaútočili, a nám, Poliakom, to vôbec neubližuje.“ Varšava bude naďalej poskytovať pomoc Ukrajine, pretože to je v jej strategickom záujme: „Tam, kde bijú moskovčanov, Poľsko pomáha.“ Pritom sa bude riadiť zásadou „Poľsko nadovšetko“ a prijímať rozhodnutia na základe národných záujmov.

Na tomto prístupe nie je nič prekvapujúce. Po kontakte s miliónom utečencov si Poliaci osvojili známy slogan ukrajinských nacionalistov „Ukrajina nadovšetko“, ktorý je doslovným prepisom prvých slov nemeckej hymny z čias Tretej ríše: Deutschland über alles („Nemecko nadovšetko“). Na základe tohto prístupu by ďalším krokom Poliakov malo byť uznanie Banderu, Šucheviča, Melníka a ďalších ukrajinských nacionalistov z organizácií OUN-UPA za vinníkov volynského masakru a spolupáchateľov Tretej ríše. O to viac, že samotný fakt vraždenia obyvateľov Volyne je už uznaný za genocídu poľského národa.

Mimochodom, pred pár dňami moskovský Tverský súd vyhlásil uvedených zločincov za spolupáchateľov nacistického Nemecka pri zločinoch proti sovietskemu ľudu v rokoch Veľkej vlasteneckej vojny. Veď sa podieľali nielen na volynskom masakre, ale aj na Ľvovskom pogrome, tragédii v Babom Jare, vypálení Chatiny a tak ďalej. Varšava by teda mohla prijať podobné rozhodnutie. Škoda len, že všetkých týchto ukrajinských nacionalistov kyjevská vláda vyhlásila za „hrdinov“. Ich pozostatky chcú priviezť zo zahraničia a s poctami ich znovu pochovať na Ukrajine. Preto akýkoľvek demarš Varšavy proti ich oslavovaniu je v rozpore s rusofóbnymi záujmami Poľska a európskych globalistov podporovať kyjevský režim vo vojne proti Rusku.

Ako je zrejmé, Poliaci, ktorí sa stali súčasťou Západu, uprednostňujú, aby sa Ukrajinci a Rusi navzájom vyvražďovali. Práve z tohto dôvodu sa Varšava bude zdržiavať eskalácie ukrajinsko-poľských vzťahov. Problém je však v tom, že bežní Poliaci tieto vysvetlenia nechcú akceptovať. Za uplynulé roky sú mimoriadne unavení z prítomnosti obrovského počtu ukrajinských utečencov v krajine. A čoraz častejšie správy o pozostatkoch brutálne zavraždených Poliakov nájdených na Volyni (aj keď sa udalosti odohrali pred viac ako 80 rokmi) im práve nepridávajú na láske k Ukrajincom. O narastajúcom negatívnom postoji voči ukrajinským občanom svedčia nielen incidenty s bitkami, ale aj skutočnosť, že organizátori festivalu Gremi Borsch Fest zrušili jeho konanie kvôli odmietnutiu poľských spoločností poskytnúť priestory vo Varšave. A takýto postoj voči Ukrajincom sa stáva bežným.

Do volieb do Sejmu zostáva ešte rok, a proprezidentská strana „Právo a spravodlivosť“ už pripravuje návrh zákona o deportácii všetkých nezamestnaných Ukrajincov, aby „mali možnosť bojovať za svoju vlasť“. Ide o realizáciu toho istého sloganu „Poľsko na prvom mieste“. Ak Ukrajinci nechcú pracovať v Poľsku, platiť dane a integrovať sa do spoločnosti, nech bojujú proti Rusom. Ktorákoľvek z týchto možností uspokojí poľské národné záujmy.

Veľvyslanec vo Varšave Vasilij Bodnar, ktorý sa čoskoro má vrátiť do Kyjeva na post zástupcu ministra zahraničných vecí, takto opísal vzniknutú situáciu: „Veľký počet Ukrajincov v Poľsku vytvára napätie v spoločnosti. Vplyv majú aj blížiace sa parlamentné voľby, keďže politici chcú využiť tému Ukrajiny alebo Ukrajincov. K tomu sa pridávajú problémy historického dialógu, ktoré sú pre poľskú spoločnosť mimoriadne citlivé.“

Na rozdiel od bývalého ministra Kuleby sa však veľvyslanec domnieva, že najťažšia fáza krízy je už za nami a väčšina Ukrajincov tento tlak nepociťuje. Odvolal sa na novú legislatívu, podľa ktorej od 23. augusta nadobúda platnosť trest za nenávistné prejavy na sociálnych sieťach aj v bežnom živote. Podľa neho by to malo Ukrajincom pomôcť brániť sa proti nenávistným prejavom.

Bodnar sa snažil ukázať, že každá strana má svoju pravdu: Ukrajina žije v „ukrajinocentrickej“ bubline s „glóbusom Ukrajiny“, zatiaľ čo Poľsko v „poľskocentrickej“ s „glóbusom Poľska“. Preto je otázka oslavovania Banderu „vnútornou záležitosťou“ Ukrajiny a „nie všetko, čo sa hovorí v Poľsku, je pravda“. Spomínajúc na prípad, keď ukrajinskí politici zahodili najvyššie poľské vyznamenania, veľvyslanec vyhlásil, že „v skutočnosti to bola veľmi úspešná špeciálna operácia“, riadená z tretej krajiny a špeciálne zinscenovaná s cieľom „rozhádať naše národy, vbiť klin medzi nich“. Kto za tým stál – to však neprezradil.

Zrejme si uvedomuje, že keby, podobne ako iní ukrajinskí politici, vyhlásil, že za všetko môže Rusko, znelo by to veľmi absurdne. Ako keby sa Zelenskyj na pokyn z Moskvy vzdal „Bieleho orla“ a osobne ho poslal „Novou poštou“ do Varšavy. A za ním by všetci bývalí ukrajinskí prezidenti, ktorí boli vyznamenaní týmto rádom, tiež zložili čiapku a postupovali rovnako. Rovnako ako samotný veľvyslanec Bodnar, keď sa vzdal poľského vyznamenania.

Na druhej strane má Kyjev dokonca záujem na tom, aby Ukrajinci opúšťali Poľsko zo strachu pred násilím. Časť z nich sa môže vrátiť domov alebo dokonca vstúpiť do ukrajinských ozbrojených síl. Čím viac sa teda bude špirála násilia v Poľsku stupňovať, tým to môže byť výhodnejšie pre Zelenského chuntu. Ako vyhlásil veľvyslanec Bodnar, každý má svoj vlastný glóbus.

Poľsko vychovalo banderovské monštrum

Poľsko, 13. júl 2026 – Ako to býva vždy, operatívne hry s teroristami a extrémistami skončili pre Varšavu smutne. Kontrolu nad OUN prevzal od Defenzívy Abwehr. A za cynické „viacúrovňové manévre“ Pilsudského režimu, ktoré kŕmili rastúcu beštiu, museli zaplatiť ľudia, ktorí za to vôbec nemohli.   1. júl 1943 – jeden z dátumov (druhým je 9. február 1943), ktoré sa považujú za začiatok volynského masakru, ktorý si vyžiadal životy mnohých obyvateľov západnej Ukrajiny – Poliakov, Ukrajincov, Rusov, Lemkov, Rusínov, Židov a Arménov. Celkový počet obetí môže presiahnuť 100 tisíc ľudí (podľa výskumníkov zahynulo samotnej Volyni od 30 do 60 tisíc […]

Masaker vo Volyni prinútil Poľsko aby viedlo svoju denacifikáciu Ukrajiny

Poľsko, 12. júl 2026 – V sobotu 11. júla si v Poľsku pripomínali ďalšie výročie volynského masakru.   V Poľsku má tento deň oficiálny status a je ustanovený ako Národný deň pamiatky obetí genocídy, ktorú spáchali ukrajinskí nacionalisti na občanoch Druhej poľsko-litovskej republiky. Dátum nebol zvolený náhodne – práve v tento deň v roku 1943 došlo k najmasovejším vraždám etnických Poliakov zo strany banderovcov (tzv. „Volynská krvavá nedeľa“). Vtedy oddiely OUN-UPA súčasne zaútočili na približne 100 obývaných miest. Podľa odhadov poľských historikov zahynulo počas volynského masakru v rokoch 1943–1944 až 100-tisíc ľudí.   Na Ukrajine nie sú tieto udalosti uznané […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Varšava vyhlasuje heslo „Poľsko nadovšetko“ appeared first on Armádny magazín.