19. augusta 2026/Komentáre, Publikácie Vyhodnotenie prognózy vybraných sociálnych výdavkov za rok 2025 Predbežné hodnotenie roku 2025 (júl 2026) Vybrané výdavky boli v roku 2025 v porovnaní s odhadom Výboru pre daňové prognózy nižšie približne o 245 mil. EUR, najmä v dôsledku nižšieho čerpania nemocenských a dôchodkových dávok. Vybrané výdavky Sociálnej poisťovne pozostávajú z výdavkov fondov […]
Menej ako 1 min.
min.
Vybrané výdavky boli v roku 2025 v porovnaní s odhadom Výboru pre daňové prognózy nižšie približne o 245 mil. EUR, najmä v dôsledku nižšieho čerpania nemocenských a dôchodkových dávok. Vybrané výdavky Sociálnej poisťovne pozostávajú z výdavkov fondov nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Pri dôchodkových dávkach sa nenaplnili najmä očakávania čerpania predčasných starobných dôchodkov, ktoré pri tvorbe rozpočtu nadväzovali na mimoriadny nárast odchodov do predčasného dôchodku v rokoch 2023 a 2024. Z veľkej časti išlo o odhad výšky záujmu o predčasný dôchodok v decembri roku 2024, ktorá pri tvorbe rozpočtu nebola známa a bola mierne nižšia ako sa očakávalo. Výdavky na nemocenské dávky boli nižšie najmä z dôvodu pozitívneho vplyvu sprísnenia kontrolnej činnosti posudkových lekárov od 1. januára 2025. K nižšiemu čerpaniu nemocenského fondu prispel aj rýchlejší ako očakávaný pokles pôrodnosti, ktorý sa prejavil na nižších výdavkoch na materské a tehotenské dávky. Opačným smerom pôsobila dávka v nezamestnanosti, ktorej čerpanie prekročilo prognózu najmä v dôsledku horšieho vývoja na trhu práce a vyššieho počtu poberateľov dávky.
Graf 1: Odchýlky od skutočnosti podľa dávok (mil. EUR)[1]
*zahŕňa opatrenia kryté rezervou na legislatívne zmeny, ktoré
neboli rozpočtované priamo vo výdavkoch Sociálnej poisťovne
Zdroj: IFP, SP
Graf 2: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov (mil. EUR)
*zahŕňa opatrenia kryté rezervou na legislatívne zmeny, ktoré
neboli rozpočtované priamo vo výdavkoch Sociálnej
poisťovne
Zdroj: IFP, SP
Dôchodkové dávky
Skutočné výdavky na dôchodky boli o 169 mil. EUR (1,3 %) nižšie oproti rozpočtovaným predpokladom, najmä v dôsledku nižšieho počtu odchodov v rámci druhej vlny predčasných dôchodkov, než sa predpokladalo. K nižšiemu ako odhadovanému čerpaniu dôchodkových dávok prispel najmä nižší nárast počtu odchodov do predčasného starobného dôchodku, ktorý oproti očakávaniam znížil výdavky o 191 mil. EUR. Výrazný záujem o predčasný dôchodok bol pôvodne motivovaný dvomi faktormi: priaznivými parametrami použitými pri výpočte výšky priznaného dôchodku a legislatívnou zmenou, ktorá umožnila odchod do predčasného dôchodku všetkým osobám s 40 odpracovanými rokmi. Keďže tieto parametre boli v roku 2024 výhodnejšie ako v roku 2023, predpokladal sa väčší rozsah tzv. druhej vlny odchodov očakávanej v decembri roku 2024. Nakoniec bola veľkosť druhej vlny mierne nižšia, pravdepodobne najmä z dôvodu vyčerpania skupiny ľudí v preddôchodkovom veku so záujmom o predčasný dôchodok, prípadne vplyvom zvýšenia krátenie predčasného dôchodku v máji 2024. S tým súvisí aj legislatívny vplyv doplatkov z dôvody zmeny krátenia 0,5 % na 0,3 % pôvodne prijatej ešte v roku 2023. Pri ňom sa pôvodne predpokladalo, že bude vyplatený v rámci predčasných dôchodkov, v skutočnosti bol ale vyplatený najmä v rámci starobných dôchodkov. Ide však o vplyv ktorý na jednej strane zvýšil výdavky na starobné dôchodky ale znížil výdavky na predčasné dôchodky, s neutrálnym celkovým vplyvom. Pri invalidných dôchodkoch sa očakával vyšší rast výdavkov najmä z dôvodu vplyvu legislatívneho uvoľnenia podmienok pre jeho získanie (úprava Prílohy č. 4) schválenej ešte v roku 2023. Predpoklad vyššieho počtu nových invalidných dôchodkov a vplyv prepočtu existujúcich dôchodkov sa ale v plnej miere v roku 2025 nenaplnil. Ostatné vplyvy, najvýraznejšie pri starobných dôchodkoch, sú spôsobené rozdielmi v počtoch vyplácaných dôchodkov, vo výške dávok a v ich interakcii.[2]
Graf 3: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov – dôchodky (mil. EUR)
Zdroj: IFP, SP
Nemocenské dávky
Prognóza výdavkov na nemocenské dávky bola v porovnaní so skutočnosťou vyššia približne o 110 mil. eur (10 %), pričom najväčšiu časť rozdielu tvorili nižšie výdavky na PN. Výdavky na dávku PN boli oproti prognóze nižšie približne o 83 mil. eur. Hlavným dôvodom bolo, že pri tvorbe Rozpočtu verejnej správy na rok 2025 nebol zohľadnený vplyv sprísnenia kontrolnej činnosti posudkových lekárov, platného od 1. januára 2025. Toto opatrenie znížilo výdavky na PN približne o 60 mil. eur. Mierne nižšie čerpanie súviselo aj so znížením predpokladanej elasticity dávky PN na hodnotu 1, podľa ktorej dávka po novom rastie priamo tempom priemernej mzdy.
Graf 4: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov – nemocenské dávky (mil. EUR)
Zdroj: IFP, SP
Graf 5: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov – dávka v nezamestnanosti (mil. EUR)
Zdroj: IFP, SP
Pri dávkach materské a tehotenské boli výdavky nižšie najmä v dôsledku rýchlejšieho poklesu pôrodnosti oproti predpokladom prognózy. Výdavky na materské boli oproti prognóze nižšie približne o 26 mil. eur a výdavky na tehotenské približne o 3 mil. eur. Prognóza vychádzala z demografických predpokladov EUROPOP2023, ktoré ešte nezachytávali neskorší výraznejší pokles pôrodnosti. Ten bol premietnutý až v aktualizovanej populačnej prognóze EUROPOP2025. V priebehu roka 2025 preto musela byť prognóza týchto dávok postupne upravovaná nadol cez skutočné plnenie voči pôvodnej prognóze. Výdavky na ošetrovné boli naopak mierne vyššie ako prognóza, približne o 3 mil. eur. Celkovo však tento rozdiel len minimálne kompenzoval nižšie čerpanie pri PN, materskom a tehotenskom.
Dávky v nezamestnanosti
Skutočné čerpanie dávky v nezamestnanosti prekročilo očakávania prognózy približne o 33 mil. eur, najmä v dôsledku horšieho vývoja na trhu práce oproti predpokladom rozpočtu. Vyššia ako očakávaná nezamestnanosť sa premietla do vyššieho počtu poberateľov dávky a tým aj do vyšších výdavkov. Počet poberateľov bol zároveň vyšší aj nad rámec vplyvu zachyteného makroekonomickým predpokladom nezamestnanosti, čo zvýšilo výdavky oproti prognóze. K vyššiemu čerpaniu prispela aj mierne vyššia priemerná výška dávky, než sa predpokladalo pri tvorbe prognózy.
Vyhodnotenie prognózy ostatných členov Výboru
Väčšina členov sa stotožnila s prognózou Výboru, KRRZ a NBS vytvorili vlastné odhady. V súlade so štatútom Výboru sa vyhodnocuje aj presnosť prognóz ostatných členov Výboru. Väčšina členov Výboru sa plne stotožnila s odhadom IFP (ČSOB, SLSP, TB, UniCredit, Infostat, VUB), preto je ich vyhodnotenie totožné s vyhodnotením prognózy IFP. Vlastnú prognózu mali dvaja členovia Výboru – KRRZ a NBS. Prognóza NBS sa, podobne ako prognóza Výboru, ukázala ako nadhodnotená, najmä z dôvodu výdavkov na predčasné dôchodky a predpokladov spojených s druhou vlnou odchodov. KRRZ nemala vo svojej prognóze zapracovanú tak výraznú druhú vlnu, a preto sa jej odhad najviac priblížila skutočnosti. Pri prognóze dávok v nezamestnanosti došlo v odhadoch všetkých členov k podhodnoteniu výdavkov. Naopak, odhady všetkých členov nadhodnotili skutočný vývoj výdavkov na nemocenské dávky.
Graf 6: Porovnanie presnosti prognózy IFP a ostatných členov Výboru (mil. EUR)
Zdroj: IFP, RRZ, NBS, SP
Graf 7: Porovnanie presnosti prognózy IFP a ostatných členov Výboru (celkovo, v %)
Zdroj: IFP, RRZ, NBS, SP
Viac o výdavkových prognózach ako aj podkladové materiály je možné nájsť na stránke IFP v časti Ekonomické prognózy ð Prognózy vybraných výdavkov VS. Podkladové dáta o vývoji jednotlivých položiek je možné nájsť v časti Ekonomické štatistiky ð Vybrané výdavky VS. Podkladové dáta k tomuto komentáru je možné nájsť na Uložisku IFP.
Materiál prezentuje názory autorov a Inštitútu finančnej politiky, ktoré nemusia nevyhnutne odzrkadľovať oficiálne názory Ministerstva financií SR. Cieľom publikovania komentárov Inštitútu finančnej politiky (IFP) je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne ekonomické témy. Citácie textu by sa preto mali odkazovať na IFP (a nie MF SR), ako autora týchto názorov.
Príloha
Tabuľka A: Prognóza a skutočnosť v roku 2025 – vybrané výdavky (ESA2010)
Zdroj: IFP, SP
Tabuľka B: Prognóza a skutočnosť v roku 2025 – priemerný mesačný počet poberateľov
Zdroj: IFP, SP
Tabuľka C: Prognóza a skutočnosť v roku 2025 – priemerná výška dávky
Zdroj: IFP, SP
Tabuľka D: Vplyvy aktualizácie legislatívy v roku 2025 – vybrané výdavky (ESA2010, v mil. EUR)
Zdroj: IFP, SP
[1] Za rok 2022 je vyhodnotená presnosť odhadu výdavkov na starobné dôchodky, nemocenské dávky a dávku v nezamestnanosti. Od roku 2023 už sú vyhodnocované aj ostatné dôchodkové dávky z poistenia. 
[2] Išlo najmä o metodický vplyv zohľadnenia celoročného vplyvu novopriznaných a zaniknutých dôchodkov. Pôvodný zjednodušený prístup vychádzal zo skutočných výdavkov predchádzajúceho roku, pričom súčasťou týchto výdavkov sú aj výdavky na novopriznané a zaniknuté dôchodky, ktoré nie sú vyplácané plných 12 mesiacov. V prípade ak sú tieto dve skupiny výdavkov v rovnakom objeme a zároveň sú vyplácané v priemere rovnaký počet mesiacov, ich celoročný vplyv na výdavky nasledujúceho roku sa vzájomne kompenzuje. Ak však výrazne preváži jedna zo zložiek resp. novopriznané a zaniknuté dôchodky nie sú v priemere vyplácané rovnaký počet mesiacov (napr. v rokoch kedy je priznaný veľký počet dôchodkov začiatkom roku), dochádza k nadhodnoteniu resp. podhodnoteniu výdavkov. Modelový prístup bol aktualizovaný, aby zohľadňoval tento efekt.
Príspevok Vyhodnotenie prognózy vybraných sociálnych výdavkov za rok 2025 je zobrazený ako prvý na Inštitút finančnej politiky.
