Nemeckí politici dnes pri príležitosti 65. výročia začatia stavby Berlínskeho múru varovali pred idealizovaním komunistického východného Nemecka.
Ich vyjadrenie prichádza niekoľko týždňov pred kľúčovými krajinskými voľbami vo východnej časti krajiny a v čase, keď krajne pravicová a Rusku naklonená strana Alternatíva pre Nemecko z času na čas vyjadruje po minulom režime nostalgiu, píše agentúra AFP.
Rozdiely medzi východom a západom
Napriek dobrým ekonomickým údajom a klesajúcemu rozdielu v príjmoch medzi západnou a východnou časťou krajiny sa mnohí obyvatelia bývalej NDR cítia podľa agentúry znevýhodnení a vo verejnom živote v úzadí.
AfD obviňuje nemeckú vládu z rozpredávania krajiny, pretože podľa tejto opozičnej strany umožňuje masovú migráciu, zle riadi ekonomiku či presadzuje „woke“ politiku v spoločenských otázkach.
Táto kritika nachádza odozvu predovšetkým u voličov na východe krajiny. V minuloročných spolkových voľbách získala AfD v bývalej NDR rekordných 32 percent hlasov, čo je podľa AFP často vysvetľované pretrvávajúcim hnevom, pocitom odcudzenia a straty národnej identity.
Podľa nemeckého ministra kultúry Wolframa Weimera krajne ľavicové aj krajne pravicové strany viac ako 30 rokov po páde berlínskeho múru v roku 1989 bagatelizujú zločiny komunistickej vlády.
„Režim pritom bol brutálnou diktatúrou, bez slobodných volieb, slobody tlače a slobody pohybu. Vyznačoval sa naopak Stasi, mučiarňami a smrtiacim pásom pozdĺž múru,“ povedal Weimer s odvolaním sa na východonemeckú tajnú službu, ktorá sledovala a perzekuovala občanov.
Obete diktatúry
Splnomocnenkyňa Spolkového snemu pre obete diktatúry Zjednotenej socialistickej strany Nemecka Evelyn Zupkeová uviedla, že s tým, ako sa NDR vzďaľuje v dejinách, stáva sa jej obdobie pre niektorých ľudí čoraz viac príťažlivejšie.
Zupkeová denníku Rheinische Post povedala, že sa obáva jednostranného a nostalgického výkladu, ktorý by mohol zastrieť realitu diktatúry, a varovala pred takzvanou ostalgiou po komunistickej minulosti. Ostalgia je výraz odvodený od nemeckého slova ost (východ).
Berlínsky múr podľa predsedníčky Spolkového snemu Júlie Klöcknerovej zanechal v Nemecku stopu, ktorá do dnešných dní ovplyvňuje postoje obyvateľov krajiny.
Rozdielne názory na opatrenia v časoch pandémie covidu-19, migráciu či vzťah k Rusku podľa nej často súvisia s výrazne odlišnými životnými skúsenosťami. „Pre západných Nemcov sa znovuzjednotením krajiny veľa nezmenilo, pre východných Nemcov sa zmenilo všetko,“ dodala podľa AFP.
Komunistický režim NDR začal stavbu Berlínskeho múru 13. augusta 1961, aby zabránil obyvateľom krajiny v odchode do Západného Nemecka. Múr bol strážený ozbrojenými bezpečnostnými zložkami a postupne opevňovaný a osadený strážnymi vežami. Pri pokusoch o útek do Západného Berlína zahynulo do pádu múru 9. novembra 1989 vyše 100 ľudí.