Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pripravuje na jeho pokyn strategický plán na zlepšenie imidžu a postavenia Ukrajiny v Poľsku. Informoval o tom vo štvrtok poľský denník Gazeta Prawna (DGP). Kampaň sa má zamerať na verejnú diplomaciu a mala by sa na nej podieľať externá PR agentúra, píše agentúra PAP. Ukrajinskí predstavitelia sa chystajú osloviť skupiny v […]
Menej ako 1 min.
min.
Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pripravuje na jeho pokyn strategický plán na zlepšenie imidžu a postavenia Ukrajiny v Poľsku. Informoval o tom vo štvrtok poľský denník Gazeta Prawna (DGP).
Kampaň sa má zamerať na verejnú diplomaciu a mala by sa na nej podieľať externá PR agentúra, píše agentúra PAP.
Ukrajinskí predstavitelia sa chystajú osloviť skupiny v poľskej spoločnosti sympatizujúce s Ukrajinou prostredníctvom informačných kampaní, ktoré budú poukazovať na súčasnú bezpečnostnú hrozbu zo strany Ruska a na doterajšiu ukrajinsko-poľskú bilaterálnu spoluprácu.
Zelenského vláda sa tiež snaží posilniť inštitucionálne vzťahy s poľskými firmami, odbornými organizáciami a médiami. Ukrajinské tajné služby zároveň dostali za úlohu vyhľadať dôkazy o tom, že Rusko finančne podporuje protiukrajinské skupiny v Poľsku, uviedol poľský denník.
Kyjev podľa DGP zvažoval tri rôzne spôsoby, ako ďalej postupovať vo vzťahoch s Varšavou. Napokon však zvolil proaktívnejší prístup, ktorý presadzovala zástupkyňa riaditeľa kancelárie ukrajinského prezidenta Iryna Vereščuková. Tá Poľsko dobre pozná – narodila sa v západoukrajinskom mestečku Rava-Ruska neďaleko hraníc s Poľskom.
Ďalšou možnosťou bolo, že Ukrajina vyčká, kým opadne vlna verejnej mienky. Túto stratégiu Kyjev uplatnil už predtým, keď v máji vypuklo napätie v súvislosti s rozhodnutím Zelenského pomenovať vojenskú jednotku po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA).
Zatiaľ čo Ukrajina považuje UPA za hnutie protisovietskeho odporu, Poľsko jej pripisuje zodpovednosť za Volynský masaker, deportácie židov a násilnosti, v ktorých pokračovala v juhovýchodnom Poľsku, na severovýchodnom a východnom Slovensku a na západnej Ukrajine aj po skončení druhej svetovej vojny.
Tretia alternatíva bola viac konfrontačná a spočívala v tom, že by sa údajné protiukrajinské incidenty v Poľsku predložili na riešenie inštitúciám Európskej únie, prípadne aj podaním formálnej sťažnosti podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý sa týka konania Európskej komisie proti členskému štátu, ak ten podľa nej nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv.
