Rusko chce podľa svojej novej energetickej stratégie presmerovať celý svoj export zemného plynu na nové trhy v Ázii, hlavnú úlohu vo vývoze má hrať skvapalnený zemný plyn. Prekazilo by tým plány Slovenska, ale aj nemeckého a francúzskeho priemyslu, ktorí sa chcú vrátiť k ruskému plynu. Rusko podľa vládou schváleného energetického plánu, ktorý zverejnilo 12. apríla, […]
Menej ako 1 min. min.
Rusko chce podľa svojej novej energetickej stratégie presmerovať celý svoj export zemného plynu na nové trhy v Ázii, hlavnú úlohu vo vývoze má hrať skvapalnený zemný plyn. Prekazilo by tým plány Slovenska, ale aj nemeckého a francúzskeho priemyslu, ktorí sa chcú vrátiť k ruskému plynu.
Rusko podľa vládou schváleného energetického plánu, ktorý zverejnilo 12. apríla, „zmierňovať negatívne dôsledky odmietnutia zo strany krajín Európskej únie“ tým, že presmeruje „100 percent svojho exportu plynu na nové trhy do spriatelených krajín“.
V praxi by to znamenalo, že ani po vojne sa dodávky ruského potrubného plynu do Európy neobnovia nielen v plnej výške, ale dlhodobo ich chce Rusko skôr utlmiť.
Vývoz ruského plynovodného plynu do Európy vyvrcholil v rokoch 2018 a 2019 na úrovni takmer 200 miliárd metrov kubických (m3). Celkové dodávky ruského plynu do Európy (s pridanými ruskými objemami skvapalneného zmeného plynu – LNG) dosiahli v roku 2019 historické maximum 210 miliárd m3.
V roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, sa vývoz ruského plynovodného plynu do Európy drasticky znížil – o viac ako 80 miliárd m3 – čo bol najstrmší pokles v histórii obchodu s plynom. V minulom roku predstavoval dovoz z Ruska 45 miliárd m3, z čoho polovicu tvorilo LNG.
Viac ruského plynu chce Slovensko aj priemysel, ale Rusko nie
O tom, že by Rusko malo znova dodávať Európe plyn plynovodmi, hovoria najčastejšie slovenský premiér Róbert Fico a maďarský líder Viktor Orbán. Fico sa posledné mesiace snaží presadiť, aby sa obnovila zmluva o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu, ktorá vypršala minulý rok. Ukrajina ju odmietla obnoviť s tým, že predaj ruského plynu financuje ruskú armádu a teda aj zabíjanie Ukrajincov. Európska komisia sa prikláňa na stranu Ukrajiny a hovorí, že Slovensko malo dosť času svoje dodávky diverzifikovať.
Slovenský premiér na stretnutiach v Bruseli posledné mesiace argumentoval, že Slovensko obmedzeným prístupom k lacnejšiemu ruskému plynu, ktorý k nám teraz prúdi plynovodom už len z Maďarska, príde o stovky miliónov eur. Za dovoz skvapalneného plynu – LNG – z prístavoch v Nemecku, Chorvátsku alebo Poľsku totiž musí štátny dovozca SPP platiť tranzitným krajinám poplatky.
Hoci sa Európska komisia dopracovala k nižším sumám dopadov zastavenia tranzitu než slovenská vláda, Slovensko na obnovení dodávok trvá.
V poslednom čase sa k volaniu po návrate k ruskému plynu pridávajú aj predstavitelia veľkých firiem v Európskej únii, čo bolo ešte pred rokom nemysliteľné.
Atmosféru v prospech obnovenia potrubných tokov z Ruska pomohol zmeniť americký prezident Donald Trump. Ten chce, aby Európa odoberala viac amerického LNG a vyrovnala tak americký obchodný deficit. Európske podniky sa preto obávajú, že závislosť od USA by sa mohla stať novým zraniteľným miestom ekonomiky EÚ.
Pesimistické scenáre pre plynovody
Rusko však vo v svojich plánoch nepočíta s tým, že by po vojne znovu zásobovalo európsky trh cez plynovody v pôvodných objemoch. Podľa scenárov v energetickej stratégii by sa malo do roku 2030 vyvážať plynovodmi – celkovo nielen do EÚ – len 151 miliárd m3. Bez podporných politík to má byť len 128 miliárd m3.
Tieto čísla sa zďaleka nepribližujú k objemom, ktoré prúdili z Ruska do Európy ešte pred vojnou. Za to, že Rusko s expanziou exportu potrubného plynu do budúcna nepočíta, môžu podľa ruskej vlády „jednostranné reštriktívne opatrenia“ aj zo strany EÚ, ako aj jej plán úplne ukončiť dovoz palív z Ruska do roku 2027.
Rusko plánuje radšej „rozširovať vzťahy s konštruktívne zmýšľajúcimi krajinami“ a preorientovať svoj vývoz na Ďaleký východ a ázijsko – pacifického regiónu. Projektovaná kapacita nových exportných plynovodov by sa mala zvýšiť zo súčasných 30 miliárd m3 na 98 miliárd m3 v roku 2030. Ďalšie potrubia však Rusko už do roku 2050 stavať neplánuje.
Optimizmus pri LNG
Pokles odhadov exportu odôvodňuje ministerstvo aj stúpajúcim domácim dopytom po zemnom plyne. Plánuje plynofikovať nové oblasti Východnej Sibíri, Ďalekého východu aj Arktídy. „Ukazovateľmi na dosiahnutie stanovených cieľov je zvýšenie úrovne plynofikácie obyvateľstva Ruskej federácie zo 73,8 percenta v roku 2023 na 82,9 percenta v roku 2030, z 84 percent v roku 2036 na 86,2 percenta v roku 2050,“ uvádza.
Optimistickejšie je ruská vláda vo výhľadoch pre LNG. Objem produkcie skvapalneného zemného plynu má stúpnuť zo súčasných 33 miliónov ton na 90 až 105 miliónov ton v roku 2030, na 110-130 miliónov ton v roku 2036. Pri výstavbe LNG infraštruktúry a jeho odbyte počíta so štátnymi dotáciami a spoluprácou so „spriatelenými krajinami“.
Skvapalnený zemný plyn bude hrať významnú úlohu v globálnom obchode s plynom vďaka flexibilnej logistike, no Rusko si zároveň uvedomuje, „konkurencia na globálnom trhu so skvapalneným zemným plynom sa bude len zvyšovať“.
The post Rusko nechce po vojne naplno obnoviť dodávky plynu do EÚ. Slovensku tým môže prekaziť plány appeared first on euractiv.sk.
