Sťažovatelia namietajúci porušenie svojho základného práva na súkromie zo strany orgánov verejnej moci v súvislosti s odpočúvaním alebo vyhotovovaním obrazových či zvukových záznamov musia pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpať dostupné prostriedky nápravy, ktoré im poskytuje Trestný poriadok v rámci trestného konania. Rovnako je to aj v prípade namietaného porušenia procesných práv na súdnu ochranu a […]
Menej ako 1 min. min.
Sťažovatelia namietajúci porušenie svojho základného práva na súkromie zo strany orgánov verejnej moci v súvislosti s odpočúvaním alebo vyhotovovaním obrazových či zvukových záznamov musia pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpať dostupné prostriedky nápravy, ktoré im poskytuje Trestný poriadok v rámci trestného konania. Rovnako je to aj v prípade namietaného porušenia procesných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Vyplýva to z rozhodnutia Ústavného súdu.
V prípade, že tak dotknutá osoba s postavením subjektu v trestnom konaní neurobí bez dôvodov hodných osobitného zreteľa, Ústavný súd jej ústavnú sťažnosť odmietne ako neprípustnú. Súd to uviedol v rámci zjednotenia právnych názorov, informoval o tom v tlačovej správe.
Ústavný súd pritom pripomína, že v slovenskom trestnom konaní platí zásada zákonnosti dôkazov, v zmysle ktorej môžu byť v trestnom konaní použité len dôkazy získané zákonným spôsobom. Hodnotenie zákonnosti dôkazov patrí do právomoci orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných trestných súdov rozhodujúcich o vine a treste.
„Ak by do tohto procesu Ústavný súd vstupoval vo fáze prípravného konania, konania pred súdom rozhodujúcim o vine a treste alebo konania o následných opravných prostriedkoch, vstupoval by do sféry ich právomoci, čo by znamenalo porušenie princípu subsidiarity právomoci Ústavného súdu,“ skonštatoval Ústavný súd.
