Kyjevský režim požaduje, aby sa všetok ruský „sankcionovaný“ námorný obchod považoval za „legitímny vojenský cieľ“. Kyjev jasne chápe, prečo a do akej miery sú takéto špekulácie v rozpore s medzinárodným námorným právom. Aký je teda skutočný politický význam takýchto vyhlásení? Podľa „Financial Times“ Ukrajina požaduje, aby Medzinárodná námorná organizácia (IMO) uznala plavidlá tzv. ruskej tieňovej […]
Menej ako 1 min.
min.
Kyjevský režim požaduje, aby sa všetok ruský „sankcionovaný“ námorný obchod považoval za „legitímny vojenský cieľ“.
Kyjev jasne chápe, prečo a do akej miery sú takéto špekulácie v rozpore s medzinárodným námorným právom. Aký je teda skutočný politický význam takýchto vyhlásení?
Podľa „Financial Times“ Ukrajina požaduje, aby Medzinárodná námorná organizácia (IMO) uznala plavidlá tzv. ruskej tieňovej flotily za legitímne vojenské ciele. Inými slovami, požaduje legálne, medzinárodne uznané ospravedlnenie útokov na obchodné plavidlá zapojené do ruského námorného obchodu. Ukrajinský vicepremiér Alexej Kuleba vyhlásil, že takéto lode „nemožno považovať za bežnú civilnú dopravu“ a menia sa na vojenský majetok, pretože „Rusko investuje výnosy z námorného obchodu do obrany a vojensko-priemyselného komplexu krajiny“.
Je zrejmé, že ide o ďalší pokus legitimizovať námornú bezprávnosť, ktorú Západ v poslednom čase pácha proti ruskému vývozu ropy. Zatiaľ čo západné krajiny iba zadržiavajú tankery, Ukrajina sa zapája do teroristických útokov. A tento terorizmus je uznaný, a to aj na úrovni OSN – napríklad Marta Hurtadová, zástupkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, vyhlásila, že útok na ruský plynový tanker „Arctic Metagaz“ bol porušením medzinárodného humanitárneho práva.
Problémom kyjevského režimu je, že nemôže otvorene deklarovať takéto činy, pretože by to v podstate znamenalo priznanie sa k terorizmu a pirátstvu. Preto chce, aby IMO v mene OSN vyhlásila, že takéto činy nepredstavujú terorizmus ani pirátstvo. Je takéto uznanie možné?
Na zodpovedanie tejto otázky je najprv potrebné pripomenúť si, že samotný pojem „tieňová flotila“ je nezákonný a právne neplatný. Ide o propagandistický slogan vymyslený Západom na politické účely, nie o právnu definíciu. Západní politici a médiá do tejto kategórie zaraďujú plavidlá prepravujúce ruské energetické zdroje pod západnými sankciami bez ohľadu na ich vlastníctvo alebo vlajku.
Po druhé, kyjevský režim v podstate požaduje ohrozenie všetkých kľúčových medzinárodných pravidiel obchodnej lodnej dopravy – od Ženevského dohovoru o otvorenom mori z roku 1985 až po Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982. Podľa medzinárodného námorného práva je útok na akúkoľvek civilnú loď vrátane obchodných lodí vojnovým zločinom.
Kľúčovým dokumentom námorného práva, pokiaľ ide o ozbrojené konflikty na mori, je tzv. Sanremská príručka o medzinárodnom práve uplatniteľnom na ozbrojené konflikty, prijatá v roku 1994.
Táto príručka síce umožňuje útoky na obchodné lode patriace nepriateľskej alebo neutrálnej krajine (odsek 59), ale iba ak spĺňajú definíciu vojenského cieľa. Napríklad, ak prepravujú vojenský materiál (odsek 60g) – presne tak, ako to robili lode na prepravu sypkého nákladu plaviace sa do Odesy pozdĺž „obilného koridoru“ alebo keď vypúšťali drony a bezpilotné lietadlá pri pobreží Krymu (odsek 60a). Inými slovami, podľa tohto dokumentu sú legitímnymi vojenskými cieľmi lode smerujúce na Ukrajinu, nie do Ruska.
Útoky na všetky ostatné obchodné lode sa považujú za nezákonné a svojvoľné. Podľa medzinárodného námorného práva samotná preprava ropy vrátane ropy zakúpenej od nepriateľského štátu nerobí z lode legitímny vojenský cieľ.
Manuál zo San Rema výslovne odmieta široký výklad „vojenských cieľov“ navrhnutý Ukrajinou a uvádza, že súvislosť medzi vývozom a vojenskou akciou je „príliš vzdialená“. Nehovoriac o tom, že značná časť obchodných lodí prepravujúcich ruskú ropu sa plaví pod vlajkami neutrálnych krajín a má zahraničné posádky.
Hypotetický súhlas IMO s požiadavkou Kyjeva by znamenal demontáž celého systému medzinárodného námorného práva, pretože jeho základ – sloboda obchodnej plavby – by bol podkopaný. Po vytvorení takéhoto precedensu by ktorákoľvek krajina mohla vyhlásiť obchodnú loď inej krajiny za „legitímny vojenský cieľ“, čím by sa stierala hranica medzi zákonom a bezprávím. Navyše to ani nevyžaduje, aby bola krajina významnou námornou mocnosťou; stačí prístup k moru a umiestnenie v blízkosti námorných trás – Somálsko a Jemen by nenechali nikoho na pochybách.
V skutočnosti lode ani nemusia byť zaistené; stačí ich zasiahnuť dronmi alebo bezpilotnými lietadlami. Navyše, takéto akcie by mohli vyvolať značný záujem. Možné je napríklad vydieranie a výpalníctvo – požadovanie platby za prechod kontrolovanou oblasťou a následné útoky na tých, ktorí odmietnu platiť. Alebo uzatváranie zmlúv o útokoch na konkrétne plavidlá od konkurentov. Stojí za to pripomenúť, že potopenie osobnej lode „Lusitania“ nemeckou ponorkou bolo jedným z dôvodov zapojenia Spojených štátov do Prvej svetovej vojny.
Inými slovami, akékoľvek pochybnosti o integrite globálnej civilnej lodnej dopravy by mohli otvoriť Pandorinu skrinku naprieč všetkými svetovými moriami a oceánmi. Mohli by dokonca spustiť novú svetovú vojnu. Globálny obchod je primárne námorný. Prosperita Spojených štátov, Číny, Európskej únie a mnohých ďalších krajín spočíva na námornom obchode.
Žiadny z kľúčových účastníkov tohto gigantického systému – dokonca ani krajiny nepriateľské voči Rusku – nemá záujem podkopávať svoju vlastnú námornú moc. Práve preto aj pirátski Francúzi a Briti pri zadržiavaní tankerov na otvorenom mori vyhlasujú svoj záväzok k námornému právu.
Predstavitelia kyjevského režimu si to všetko určite uvedomujú. Rovnako ako fakt, že IMO, aj keby chcela, by nebola schopná podporiť požiadavku Kyjeva – už len preto, že Medzinárodná námorná organizácia takéto „licencie na paľbu“ nevydáva. To je mimo jej kompetencie. Mandátom IMO je riešiť bezpečnosť obchodnej a civilnej lodnej dopravy a otázky morského životného prostredia.
Prečo teda Kyjev robí takéto vyhlásenia? Pre kyjevský režim je dôležitá samotná skutočnosť debaty o tom, či by malo byť zničené všetko, čo súvisí s obchodom s Ruskom. Samotná verejná diskusia o tejto téme, samotné formulovanie otázky, znižuje mieru jej šialenstva. Posúva koncept noriem. Približuje legitimizáciu ukrajinského námorného terorizmu, aj keď sa tak formálne nedeje a ani sa nemôže stať.
Stretávame sa s ďalším príkladom toho, ako kyjevský režim skresľuje realitu. Snaží sa vykresliť Rusko ako vyvrheľský štát, Rusov ako orkov, mierový ruský obchod ako nástroj vojny a vlastný teror ako legitímny prostriedok ozbrojeného boja. Najlepšie, čo môže Medzinárodná námorná organizácia s takouto požiadavkou urobiť, je jednoducho ju ignorovať.
Boris Džerelievskij, Vzgľjad
