Skip to content
Capital.com – Ticker Tape Widget

Zobraziť viac...

Generic selectors
Exact matches only
Search in title
Search in content
Post Type Selectors
Menu

Voľby do Európskeho parlamentu skončili debaklom pre militantných vojnových štváčov.

www.slovanskenoviny.sk/rss Nemecké vládne strany utrpeli v eurovoľbách jasnú porážku. Macronova strana skončila v európskych voľbách tak katastrofálne, že francúzsky prezident oznámil rozpustenie parlamentu a vypísanie predčasných volieb. Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v susednom Česku vyhralo hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša so ziskom 26,14 percenta hlasov a v Rakúsku zvíťazila krajne pravicová Slobodná strana […]
8 min.

www.slovanskenoviny.sk/rss

Nemecké vládne strany utrpeli v eurovoľbách jasnú porážku. Macronova strana skončila v európskych voľbách tak katastrofálne, že francúzsky prezident oznámil rozpustenie parlamentu a vypísanie predčasných volieb.

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v susednom Česku vyhralo hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša so ziskom 26,14 percenta hlasov a v Rakúsku zvíťazila krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ).

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Nemecku podľa neoficiálnych výsledkov jasne zvíťazil blok kresťanských demokratov CDU/CSU. Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa umiestnila na druhom mieste a Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza zaznamenala výrazný prepad, ukazujú v nedeľu zverejnené prieskumy pre televízie ARD a ZDF. TASR sa odvoláva na agentúry AP, AFP, DPA a Reuters.

Sociálni demokrati by tak dosiahli so 14 percentami svoj historicky najhorší výsledok v eurovoľbách. Zaostali by za druhou AfD, ktorá získala približne 16 percent. Blok CDU/CSU by mal podľa predpovedí v eurovoľbách zvíťaziť s takmer 30 percentami, vyplýva z prieskumov. Scholzovi koaliční partneri Zelení získali podľa neoficiálnych výsledkov len asi 12 percent hlasov, zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla zisk piatich percent.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15.

V Nemecku, ktoré má najviac obyvateľov zo všetkých členských krajín EÚ, si volili maximálny počet europoslancov – 96. Najväčšiu volebnú účasť zaznamenali v Nemecku vo vôbec prvých priamych voľbách do EP v roku 1979. Vtedy prišlo k volebným urnám 65,73 percenta oprávnených voličov, pred piatimi rokmi to bolo 61,38 percenta, vyplýva z údajov na stránkach EP.

Macron v šoku z výsledku eurovolieb oznámil rozpustenie parlamentu a ohlásil predčasné voľby

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu informoval o rozpustení Národného zhromaždenia. Zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 30. júna a 7. júla. Reaguje tak na predbežné výsledky eurovolieb, podľa ktorých porazila jeho stranu krajná pravica. TASR sa odvoláva na agentúry DPA, Reuters a na francúzsky denník Le Monde.

V nedeľňajšom prejave Macron povedal, že predbežné výsledky v eurovoľbách sú pre jeho vládu katastrofou, ktorú nemôže ignorovať. „Toto rozhodnutie je vážne a náročné, ale je to predovšetkým prejav dôvery, dôvery vo vás, milí spoluobčania,“ vyhlásil francúzsky prezident.

Centristická strana Obroda (RE) francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona podľa predbežných neoficiálnych výsledkov utrpela v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) tvrdú porážku. Ako naznačujú prvé prieskumy agentúry IFOP, víťazom eurovolieb sa stalo krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej.

Podľa exit pollov by Le Penovej strana získala v eurovoľbách približne 32 percent hlasov, zatiaľ čo Macronova Obroda (RE) získala podľa odhadov iba približne 15 percent, píše BBC.

Marine Le Penová privítala správy o vypísaní nových parlamentných volieb. „Sme pripravení prevziať moc, ak nám Francúzi dajú dôveru,“ uviedla krajne pravicová politička bezprostredne.

V Španielsku zvíťazila pravicová Ľudová strana

Španielska pravicová Ľudová strana (PP) podľa predbežných neoficiálnych výsledkov porazila v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) Španielsku socialistickú robotnícku stranu (PSOE) premiéra Pedra Sáncheza, naznačujú prvé prieskumy pre tamojšiu verejnoprávnu televíziu. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Opozičná PP podľa neoficiálnych výsledkov získala 32,4 percenta hlasov a v europarlamente by jej tak pripadlo 21 až 23 mandátov. Druhá skončila podľa odhadov Sánchezova PSOE so ziskom približne 30 percent a v budúcom EP by tak mala 20 až 22 poslancov.

Krajne pravicová strana VOX dosiahla podľa predbežných výsledkov približne desať percent hlasov, čo by jej zaručilo v EP šesť až sedem kresiel. Do europarlamentu by sa dostali aj ľavicová strana Sumar a niekoľko menších strán.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. júna do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýšil o 15.

Viac ich bude mať aj Španielsko, zatiaľ čo v predošlom funkčnom období sedelo v EP 59 španielskych poslancov, v rokoch 2024 – 2029 ich bude o dvoch viac.

Historicky najvyššiu volebnú účasť zaznamenali v Španielsku po vstupe do EÚ v roku 1987 (68,52 percenta), v posledných eurovoľbách v roku 2019 prišlo v krajine k volebným urnám 60,73 percenta oprávnených voličov, vyplýva z údajov na stránkach EP.

V Rakúsku zvíťazila pravicová Slobodná strana Rakúska

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v Rakúsku, ktoré sa konali v nedeľu, podľa očakávaní vyhrala krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Vyplýva to z prognózy zverejnenej o 17.00 h, ktorú pre agentúru APA a televízie ORF a Puls 24 vypracovali inštitúty FORESIGHT a ARGE Wahlen. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

Podľa tejto prognózy, ktorá počíta s odchýlkou 2,5 percentuálneho bodu a zakladá sa na prieskume medzi približne 3600 voličmi, získala FPÖ 27 percent hlasov a šesť mandátov.

Boj o druhé miesto zvádzajú ľudovci (ÖVP) so ziskom 23,5 percenta hlasov a sociálni demokrati (SPÖ) s 23 percentami. Obe strany by mali mať po päť mandátov.

Zelení a liberálna strana NEOS na ďalších miestach majú zhodne po 10,5 percenta hlasov, za čo im prislúchajú po dva mandáty.

Do EP sa teoreticky ešte môže dostať Komunistická strana Rakúska (KPÖ), ktorá podľa prognózy získala tri percentá hlasov. Ak by sa KPÖ dostala do EP, FPÖ by mala namiesto šiestich mandátov len päť.

V predchádzajúcich voľbách do EP konaných 26. mája 2019 zvíťazila ÖVP so ziskom 34,55 percenta hlasov pred SPÖ (23,9 percenta) a FPÖ (17,2 percenta). Na štvrtom mieste skončili Zelení (14 percent) pred stranou NEOS (8,44 percenta).

V Česku vyhralo hnutie ANO

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v Česku vyhralo hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša so ziskom 26,14 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila koalícia SPOLU s 22,27 percentami. Celkom vo voľbách uspelo sedem politických zoskupení. Volebná účasť dosiahla 36,45 percent, čo je najviac v histórii eurovolieb v ČR. Výsledky v nedeľu zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ), informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Víťazné hnutie ANO si v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami do EP polepšilo a bude mať sedem europoslancov, čo je o jedného viac. Naopak, koalícia SPOLU ich bude mať šesť, čo je o dvoch menej ako vo voľbách v roku 2019.

Na treťom mieste skončila koalícia Přísaha a Motoristé, ktorá získala 10,26 percenta hlasov. Nasledovala koalícia Stačilo! s 9,56 percentami a STAN a osobnosti so ziskom 8,7 percenta hlasov. Všetky tri zoskupenia budú mať v europarlamente po dvoch poslancov.

Po jednom poslancovi budú mať v EP Piráti, ktorí získali 6,2 percenta hlasov a koalícia SPD a Trikolora, tá získala 5,73 percenta hlasov. Päťpercentnú hranicu neprekročilo hnutie PRO Jindřicha Rajchla, strana SOCDEM či Slobodní.

Vo všetkých krajoch zvíťazilo hnutie ANO, koalícia Spolu vyhrala len v Prahe. Volebná účasť bola najvyššia v histórii eurovolieb v ČR, vo všetkých krajoch presiahla 30 percent. Najvyššia bola v Prahe, a to 42,58 percenta.

V Česku si ľudia v tohtoročných eurovoľbách vyberali z 30 politických strán, hnutí či koalícií. V porovnaní s voľbami pred piatimi rokmi bolo politických zoskupení o deväť menej. Zvolených poslancov je 21 rovnako ako v predchádzajúcich dvoch eurovoľbách. Ich priemerný vek je 47 rokov, pričom najmladší má 31 rokov a najstarší 71.

V Maďarsku vyhral Orbánov Fidesz

V nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Maďarsku zvíťazila strana Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorá však nedosiahla taký dobrý výsledok ako pred piatimi rokmi. Ukázali to v nedeľu pred polnocou čiastkové výsledky, informuje TASR na základe správ agentúr Reuters, AP a AFP.

Po sčítaní vyše polovice hlasov viedol Fidesz so ziskom 43,8 percenta hlasov. Druhá bola nová opozičná strana TISZA Orbánovho kritika Pétera Magyara s 31 percentami. Účasť bola na rekordnej úrovni, presiahla 50 percent.

Takéto výsledky by boli v súlade s prieskumami, podľa ktorých by Fidesz mal v europarlamente získať 11 – 13 mandátov a strana TISZA šesť až sedem kresiel.

Maďarsko, v ktorom sa v nedeľu konali aj komunálne voľby, prevezme od júla rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

Terajšie hlasovanie mnohí vnímali ako skúšku popularity Orbána. Jeho Fidesz od vstupu Maďarska do EÚ pred 20 rokmi nikdy nedostal v eurovoľbách menej ako 40 percent hlasov a v posledných v roku 2019 ich mal 52 percent. Žiadnej opozičnej strane sa od roku 2009 nepodarilo získať viac ako 20 percent hlasov.

Orbán pri odovzdaní hlasu novinárom povedal, že eurovoľby rozhodnú, či vojna Ruska na Ukrajine zachváti celú Európu. Opozičný líder Magyar päťnásobného premiéra obvinil, že chce izolovať Maďarsko od Európy a zahnať ho do náručia Ruska.

Mimoparlamentná strana TISZA (Strana úcty a slobody), ktorej kandidátku Magyar viedol, vznikla iba v apríli tohto roka, no rýchlo sa stala najsilnejšou opozičnou silou. Magyar zastával funkcie vo vládnych inštitúciách a štátnych podnikoch, no vo februári sa názorovo rozišiel s Orbánom.

Belgický premiér podáva demisiu, lebo jeho liberáli pohoreli a flámski národniari zvíťazili

Nacionalistická strana Nová flámska aliancia (N-VA) je pravdepodobným víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Belgicku. Tie sa konali zároveň s voľbami do regionálnych parlamentov a do Európskeho parlamentu (EP). Ich výsledok prinútil premiéra Alexandra De Crooa podať demisiu, informuje bruselský spravodajca TASR.

Prvé výsledky, po sčítaní väčšiny hlasov, naznačili, že N-VA si zachovala pozíciu najsilnejšej strany v Belgicku a zadržala vzostup krajne pravicového hnutia Flámsky záujem, ktoré sa netají zámerom rozdeliť Belgicko. Podľa predvolebných prieskumov bol práve Flámsky záujem pasovaný za víťaza volieb.

N-VA bude mať v 150-člennom federálnom parlamente 24 kresiel a Flámsky záujem 20 mandátov.

Flámska liberálna strana (Open Vld) vo federálnych a regionálnych voľbách „pohorela“, keď sa vo Flámsku umiestnila na šiestom mieste. Jej člen, belgický premiér Alexander De Croo, v nedeľu neskoro večer vyvodil politickú zodpovednosť a oznámil svoju rezignáciu.

„Pre nás to bola obzvlášť ťažká noc, prehrali sme,“ povedal De Croo pred novinármi v emotívnom prejave potom ako zablahoželal víťazom – N-VA a strane Flámsky záujem – k volebnému víťazstvu.

De Croo priznal, že slabé výsledky Flámskej liberálnej strany, iba osem kresiel na federálnej úrovni, sú v kontraste s dobrými výsledkami dosiahnutými frankofónnymi liberálmi z Reformného hnutia (MR) v regióne Brusel a vo Valónsku – MR bude mať celkom 18 kresiel.

Šestnásť kresiel získala frankofónna Socialistická strana (PS), sociálno-kresťanská strana Zapojení získa 15 mandátov, valónska Strana práce (PTB) 14 mandátov, po 12 poslancov budú mať flámski kresťanskí demokrati a flámska socialistická strana Vooruit a osem De Croovi flámski liberáli. Valónski a flámski zelení dokopy získali 1O poslancov.

Takéto rozloženie síl postavilo politikov pred mesiace zložitých rokovaní o vytvorení vládnej koalície. Belgicko drží svetový rekord v počte dní bez regulárnej vlády – 541 v rokoch 2010-2011. V súčasnej sedemčlennej širokospektrálnej vládnej koalícii neboli ani N-VA ani Flámsky záujem. Bez účasti niektorej z nich si ťažko predstaviť budúcu federálnu vládu.

Správu aktualizujeme …

Zdroj: topky.sk / bleskovky.sk / spravy.rtvs.sk / tvnoviny.sk / InfoVojna

Príspevok Voľby do Európskeho parlamentu skončili debaklom pre militantných vojnových štváčov. je zobrazený ako prvý na .

Podporte SIA NEWS!

Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.

Zadajte platnú sumu.
Ďakujeme za vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
revolut banner

Kategórie